Priznám sa, neviem už čo bolo za prvotnou myšlienkou cestovania do tejto moslimskej krajiny. Ak napíšem zvedavosť a túžba vidieť aspoň časť reality na vlastné oči, bez zahmlievania a prekrúcania faktov médiami, asi nebudem ďaleko od pravdy. Nebol som v tom sám, svoje nadšenie a odhodlanie sa mi podarilo preniesť aj na ďalších troch ľudí, Katku, Adama a Dominika, s ktorými sme už menej exotické akcie podnikli. Reakcie rodiny a okolia boli samozrejme také, aké by boli u väčšiny Slovákov. V rodine zdesenie a začudovanie čo tam chceme robiť, od ostatných výstrahy pred vojnou, teroristami a strieľaním na uliciach, atď... Ja s Adamom sme si cestu ešte navyše okorenili zimno-jarným stopom z Bratislavy do Istanbulu, odkiaľ sme už všetci štyria mali odlet do Teheránu. Letenky sme úspešne kúpili asi 10 minút pred tým, ako na sme.sk vyšla správa o zatknutí údajného slovenského špióna v Iráne. Jednoznačné znamenie, že všetko bude tak ako má byť a bude to určite nezabudnuteľné...
Azadi Tower, postavená pri 2500. výročí založenia Perzskej ríše
Minimálne za seba môžem bez nadsadenia povedať, že Irán je cestovateľský raj, i keď spoza hraníc sa javí ako cudzincom neprístupná krajina, zahalená rúškom teokratického režimu. To je však len naše západné vnímanie sveta. Iránci sú jedni z najpohostinnejších a najviac nápomocných národov aké som kedy stretol. Ich záujem o cudzincov sa prejavil už v lietadle do Iránu, kedy sami ponúkali pomoc, dávali nám vizitky so súkromnými adresami a telefónnymi číslami na ktoré sme sa mohli v prípade núdze ozvať. Jeden z nich na nás hodinu a pol čakal, kým si vybavíme víza, odviezol nás do mesta, zaplatil nezabudnuteľné raňajky a pomohol s organizáciou prvého dňa. Tu sme zažili aj prvý šok, kedy sa nám dotyčný začal sťažovať na neschopnú vládu a duchovného vodcu Ajatolláha Chomejního nazval najväčším nepriateľom Boha (Alaha). Šokovaní týmto vyhlásením sme sa nezmohli ani na pol slova. Hlavou sa nám preháňali obavy, že čo ak to je nasadený tajný agent a tisíc ďalších konšpirácií, aké mohli vzniknúť len v západných hlavách.
S podobnými názormi sme sa však začali stretávať aj pri ďalších stretnutiach sa s Iráncami. Bez pochýb, ľudia nie sú spokojní so súčasnou politickou a náboženskou reprezentáciou krajiny a v dôsledku sankcií, zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou. Na druhej strane, však týmito sankciami Západ dosahuje aj to, že ľudia sa začínajú opäť s dôverou obracať na vládu, ktorá im ako jediná môže pomôcť. Dvojsečná zbraň. Napriek týmto skutočnostiam, Iránci sú veľkí národovci, hrdí na svoju históriu a kultúrne dedičstvo, s ktorými sa pri kontakte s cudzincami veľmi radi podelia.
Milad Tower - pýcha moderného Teheránu (435m)
Tak to bolo aj v našom prípade. Samozrejme, všade kam sme sa pohli, traja blondiaci vždy vzbudzovali pozornosť. Zvedavé pohľady a úsmevy žien a dievčat, ktoré sa tvárili že na nás nepozerajú, pritom však ich šuškanie, smiech a utajované pohľady boli neprehliadnuteľné J. O nejakú bližšiu interakciu sme žiaľ boli ukrátení, nakoľko tu sa muž cudzej žene len tak neprihovára, tobôž jej nepodáva ruku. V dvojnásobnej miere platí to isté vo vzťahu ženy k mužovi. Výnimka aj tu ale potvrdzuje pravidlo a teda rozhovor s dvomi dcérami v sprievode matky, ako aj darované pistácie, jadierka a ďatle som sa snažil poriadne si užiť. Čo sa vzbudzovanej pozornosti týka, nikdy sme však nemali pocit nebezpečenstva, rizika alebo ohrozenia, ako je tomu napríklad po zotmení v new yorskom Central Parku alebo Harleme. Peržania teda svojou ochotou, pohostinnosťou a záujmom o nás, v nemalej miere dopomohli k vynikajúcim zážitkom.
Teherán z rekreačnej oblasti na úpätí hôr
Ak mám napísať niečo aj k samotnému Iránu, musím podotknúť, že vzhľadom na jeho kultúrne bohatstvo, dva týždne pobytu boli mimoriadne málo. Cestovali sme na trase Teherán - Esfahán - Yazd - Shiráz - Kerman a púť krajinou sme zakončili pri Perzskom zálive v meste Bandar-e-Abbas a na ostrove Qeshm. Minimálne ďalšie dva týždne by sa určite zišli. Za celý čas na našej ceste sme neboli nijakým spôsobom obmedzovaní na slobodách alebo vystavení nejakým problémom. Jediné pravidlo, ktoré tu treba dodržiavať, bolo to, že ak je niekde napísané „NO PHOTO“, tak naozaj netreba vymýšľať a nefotiť. Vždy ide o vládne, vojenské alebo policajné budovy, ktorých fotenie sa dá v Iráne považovať za špionáž. Tomu sme sa však vyhli a teda celý náš pobyt bol bezproblémový. Môžem znovu s čistým svedomím zopakovať, že na základe mojich skúseností je Irán vďaka krajine, pamiatkam, smiešne nízkym cenám a hlavne ľuďom cestovateľským rajom. Podarilo sa nám odložiť médiami vytvorené predsudky a vďaka tomu sme mohli prežiť štrnásť dní v krajine, ktorú môžem každému cestovateľovi len a len odporučiť.
Na tomto blogu budem postupne prinášať skúsenosti a zážitky z oblasti cestovania, bývanie, stravovania, pamätihodností tak, ako sme ich prežívali deň za dňom. Verím, že sprostredkované skúsenosti dokážu presvedčiť k návšteve alebo aspoň k tomu, že na základe mediálnych správ nebudeme hneď odsudzovať nepoznané a nespoznané...
Teheránsky bazár
Esfahán - jedno z najväčších námestí sveta
Esfahán
Esfahán - Veľká mešita
Esfahán - výhľad zo zoroastriánskeho chrámu nad mestom
Esfahán - Most 33 oblúkov
Yazd - opustená zoroastriánska osada
Yazd - Veža ticha slúžiaca na pochovávanie mŕtvych
Shiraz - mestská pevnosť
Shiraz - v Mešite farebných skiel
Persepolis
Bandar-e-Abbas
Mozaika z farebných pieskov ostrova Hormuz (Perzský záliv)
Na ostrove Hormuz
Perzský záliv z ostrova
Miestna divina :)
