Havajské ostrovy 4/7

Autor: Lukáš Bartovič | 24.10.2012 o 13:58 | (upravené 24.10.2012 o 14:59) Karma článku: 7,28 | Prečítané:  1763x

Po tretej pracovnej sezóne v USA som sa rozhodol cestovať trochu ďalej ako na Floridu alebo do Kalifornie. V ponuke boli Havajské ostrovy a ja som túto tropickú výzvu nemohol odmietnuť. Bolo to sedem dní, ktoré určite stáli za tú diaľku a určite stoja aj za opätovnú návštevu...

 

Deň štvrtý


Ako bolo spomenuté v predchádzajúcom blogu, dnes bola v pláne túra na Haiku Stairs (Stairway to Heaven), ktorá patrí k tým náročnejším. Možno ani nie tak dĺžkou, ako počtom schodov ktorých je takmer štyri tisíc a vedú z mesta Haiku Village, ďalej po horskom hrebeni až k nefunkčnej rádiostanici. Napriek tomu, že schody boli nedávno zrenovované, pre turistov sú stále zatvorené z dôvodu, ktorý pozná asi len mestská rada.

Nakoľko však ide o veľmi špecifickú túru, tento zákaz sa samozrejme obchádza. Vstup na schody pri Haiku Village, lokalizovaný pod mostom diaľnice H3 stráži strážnik, každý deň od cca. tretej hodiny rannej až do večerných hodín. Pokiaľ ku schodom prídete počas dňa, nie je šanca aby vás pustil hore. Preto väčšina domácich a turistov prichádza a túru štartujú pred treťou hodinou rannou. Hore sa dostanete za 2-3 hodiny, čiže východ slnka máte ako na dlani. Navyše, pri ceste dole vám už žiadne problémy nehrozia. Pokiaľ ste teda ku strážnikovi slušní a netvárite sa, že ste hore neboli, dostavia sa vám aj slová uznania. Je to jedna z vecí ktorá je na Oahu zakázaná, napriek tomu ju všetci robia.

To mal byť hlavný bod môjho pobytu na ostrove Oahu, ale žiaľ nebol. Zrejme hamburger z predchádzajúceho večera zapríčiňuje moju lenivosť a o pól druhej z Honolulu neodchádzam, čo ma ešte dodnes poriadne mrzí.

Haiku Stairs

Náhradným plánom je však túra do sopečného krátera Diamond Head, ležiaceho hneď na kraji Honolulu pri pobreží. Autom som tam za pár minút, tunelom prechádzam stenou krátera, platím za vstup päť dolárov a ocitám sa na dne krátera. Tabuľa ma informuje, že ak som v normálnej kondícii, výstup na vrchol steny krátera by mi mal trvať 45 minút. Dotyčná osoba ktorá to napísala musela byť vo veľmi zlej kondícii, pretože výstup hore trvá asi 25 minút. Na chodníku je veľa turistov, najmä z Japonska. Na rozdiel od dvoch kilometrov vzdialeného a stále zeleného Honolulu, tu panuje suchá step. Hore som za chvíľu, tlačím sa na malom priestore s ostanými Japoncami a vychutnávam výhľady na oceán a mesto. Po chvíli sa predieram dole k autu a smerujem späť do mesta vyzdvihnúť Evku.

Honolulu

Po včerajšom severnom pobreží, sa dnes rozhodujeme pre juhovýchod ostrova. Pri ceste z mesta trochu blúdim, no za pól hodinu sme pri našej prvej destinácii, prírodnej rezervácii a zálive Hanauma Bay, známej možnosťami šnorchlovania, skúmania koralov a ostatnej podmorskej fauny a flóry. Tabuľa pri ceste však oznamuje, že parkovisko je plné, takže musíme pokračovať po hlavnej ceste ďalej. Prechádzame okolo vyhasnutej sopky Koko Head a snažíme sa zaparkovať pri oceánskom gejzíre Blow Hole. Aj tu je však parkovisko plné, takže nakoniec končíme na pláži Sandy Beach.

Červené vlajočky oznamujú, že plávanie je zakázané, čo je vzhľadom na vlny pochopiteľné. Relaxujeme teda chvíľu a v čase obeda vyrážame na cestu späť do Honolulu. Cestou sa zastavujeme tam, kde to predtým nebolo možné. Prvou zastávkou je Blow Hole, kde sledujeme oceánsku vodu striekajúcu z komína v útese. Druhou zastávkou je Hanauma Beach. Tu znovu pýtajú vstupné, ktoré však nemá zmysel platiť, pretože mňa už trochu tlačí čas a večerný let. S Hanauma Beach sme si teda museli vystačiť len pohľadom z útesu.

Hanauma Beach

 

Onedlho sme späť v Honolulu, kde sa moje a Evkine cesty rozdeľujú. Lúčime sa a ja v strese idem vrátiť poškriabané auto. Po príchode do autopožičovne kontrolujú len stav nádrže a nad škrabancami len mávnu rukou s poznámkou, že to nič nie je, veď som poistený. Potešený z toho, že nebudem musieť vyhlásiť osobný bankrot, odchádzam na letisko, kde chytám lokálny a krátky let na najväčší ostrov Havajských ostrovov Hawai´i alebo aj Big Island.

Mesto Hilo ma víta tak, ako to je zvykom počas dvoch tretín roka, teda dažďom. Nachádzam svojho couchsurfing hostiteľa Boba, ktorý ma vezie k sebe domov, kde sa zvítam s  jeho ďalšími dvomi hosťami z Nemecka. Je už tma, veľa toho nie je vidieť. Na záhrade rozoznávam banánovníky a za nimi džunglu, odkiaľ doliehajú naozaj čudesné zvuky. Zaspávam v rytme dopadajúceho dažďa, zvukov džungle a s nádejou na slnečné počasie, pretože zajtra ma čaká cesta k jednej z najaktívnejších sopiek, sopke Kilauea...

 

Foto:

Diamond Head

1k.jpg

 

2k.jpg

 

4k.jpg

 

Juhovýchodné pobrežie:

5k.jpg

 

9k.jpg

 

10k.jpg

 

Sopka Koko Head:

6k.jpg

 

Sandy Beach:

15k.JPG

 

8k.jpg

 

Blow Hole:

16k.JPG

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?