V prvom momente šok a v druhom momente hnev a nakoniec otázky, na ktoré by som sa odpovedí nedočkal.

Akým právom?

Kancelária NRSR je platená z našich daní, jej pracovníci sú platení z našich daní a aj upratovanie je platené z našich daní. To znamená, že tí čo tú slávou ovenčenú budovu „ovajcovali" a „obanánovali", tí si to aj zaplatia prostredníctvom svojich platieb štátu. Prípadne, ak si NRSR nie je istá výberom daní, možno by bolo fajn obrátiť sa na nejaký Fond "istej finančnej skupiny". A ak to má náhodou ľudí zastrašiť, tak docielili len opačný efekt, viac ich to „naštartuje".

Prečo organizátori?

Pokiaľ viem, tak organizátori stále vyzývali k pokojnému protestu bez násilností. Neviem si predstaviť že by mali niesť zodpovednosť za niektorých ľudí, prípadne provokatérov ktorí neustriehli svoje vášne. Hlavne keď niektorí jedinci z NRSR nevedia vziať zodpovednosť ani za svoje provízie a rozhodnutia, prečo by organizátori mali brať zodpovednosť za konanie iných?

3000 až 5000€?

Veľmi by ma zaujímalo čo všetko zahŕňa táto suma. Podľa počtu vajec na sklách a banánových šúp usudzujem že táto suma obsahuje už aj nejakú províziu pre niekoho. Prípadne faktúry za analýzy aspoň dvoch organizácii ktoré určia že čo a ako je špinavé, a ako to teba čistiť. V konečnom dôsledku, uprace to len zamestnaná upratovačka v rámci náplne práce mesačného platu.

Nastáva aj ďalšia otázka. Kto vyčistí NRSR zvnútra? Stále tam sedí väčšina tvárí ktoré nás už 23 rokov systematicky okrádajú a určite nie v sumách 3000 až 5000€. Myslím si, že to čistenie si teraz kľudne  mohli odpustiť. Nezaujíma nás totiž špina zvonka, trápi a dráždi nás 20-ročná špina vo vnútri. Navyše, v piatok sme tam opäť. :)

Vzhľadom na to, že kandidujem ako nezávislý na kandidátke hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, považujem za dôležité upozorniť, že tento blog vyjadruje môj osobný postoj, a preto môže, ale nemusí byť v súlade s postojmi iných ľudí na našej občianskej kandidátke. V mnohých a hlavne zásadných názoroch sa všetci na kandidátke zhodujeme, sú však názory, v ktorých odmietame hrať falošnú hru na názorovú jednotu a otvorene priznávame aj názory rozličné. Túto skutočnosť však nepovažujeme za niečo, čo nás rozdeľuje, ale skôr za niečo, čo nás vzájomne obohacuje.