Európa v kríze. Morálnej...

Autor: Lukáš Bartovič | 24.10.2011 o 18:47 | (upravené 24.10.2011 o 19:49) Karma článku: 9,41 | Prečítané:  1151x

Akosi sme si už všetci zvykli, že Európa sa nachádza v kríze. Eurokrati a vedenie Európskej únie sa predbiehajú v tom, kto príde s lepším návrhom na záchranu Eura, Európy, prípadne aj sveta. Jedným z týchto návrhov bolo aj navýšenie Európskeho finančného stabilizačného fondu, alebo zjednodušene „eurovalu".

 

Nebolo to tak dávno, keď aj Slovensko ako súčasť Eurozóny bolo prinútené podieľať sa na navýšení tohto štedrého fondu. Prečo prinútené? Pretože ťažko ináč vysvetliť zásadnú zmenu postojov niektorých slovenských politikov k pôžičke Grécku, navýšenia eurovalu alebo vytvorenia trvalého eurovalu. Skôr, ako osvietenie a uvedomenie si vážnosti situácie, za tým boli školenia Európskej komisie týkajúce sa európskej solidarity a poslušnosti. Tu prišlo aj k prijatiu záväzku Vlády SR, podieľať sa na navýšení eurovalu a prispieť druhým najvyšším príspevkom  v porovnaní k hrubému domácemu produktu (zatiaľ čo Luxembursko má najnižší príspevok v porovnaní k HDP). Tieto, pre Slovensko „lukratívne" podmienky boli prijaté i napriek vopred známemu  a jasnému NIE jednej koaličnej strany a teda ťažkej priechodnosti v Národnej rade SR. Žiaľ, táto strana zostala jediná verná svojmu presvedčeniu o negatívach eurovalu a principiálne sa zachovala aj pri hlasovaní o eurovale, spojenom s vyhlásením dôvery Vláde SR. Zostáva mi len dúfať, že po marci 2012 do Národnej rady SR zasadne viac politikov ochotných pre svoje presvedčenie vzdať sa svojich lukratívnych stoličiek a schopných nepodliehať zákulisným hrám jednotlivých strán, prípadne diktátu EÚ.

Ani prvé odmietnutie eurovalu a pád vlády však nepomohol. Už o dva dni po neúspešnom hlasovaní sa konalo hlasovanie nové, kedy navýšenie eurovalu s nadšením prešlo. To, že išlo o úplný výsmech a napľutie do tváre demokracii, parlamentnému systému a slobodnému rozhodovaniu sa, už našich a európskych politikov vôbec nezaujímalo, podstatné, že docielili to čo chceli bez ohľadu na dôsledky a obete. V konečnom dôsledku, zopakovala sa len situácia zo schvaľovania Zmluvy o ústave pre Európy a Lisabonskej zmluvy. Po tom, čo Zmluva o ústave pre Európu bola v referendách Francúzska a Holandska odmietnutá, Brusel vynaložil všetku možnú snahu na to, aby si ratifikácia Lisabonskej zmluvy  nevyžadovala schválenie v národných referendách. Proces schvaľovania sa však  bez referenda nezaobišiel v Írsku, kedy sme sa mohli po prvý krát stretnúť s duchom „demokracie a slobody" EÚ. V tomto referende Íri povedali jasné a zvučné NIE. Nepomohlo. Museli si hlasovanie v najskoršom možnom termíne zopakovať. Už so správnou odpoveďou, ktorú si Brusel zaželal. Veľmi podobný príbeh, ktorý sa odohral aj u nás. Demokracia a sloboda názorov „à la" Brusel.

Zatiaľ čo prvé slovenské NIE eurovalu si trhy ani nevšimli a pokračovali v pokojnom obchodovaní, pozornosti Bruselu tento pokus o rebéliu neušiel. Odpoveďou bola túžba po väčšej moci v rukách Barrosu a rýchlejšom, spoľahlivejšom rozhodovaní kvalifikovanou väčšinou, namiesto čakania na súhlasné stanoviská jednotlivých národných parlamentov. Ďalší dôkaz o úprimnosti EÚ nechať rozhodovanie o dôležitých otázkach, o peniazoch európskych daňových poplatníkov v rukách európskeho ľudu a hájiť tak zásady demokracie.

Medzitým sa situácia opäť zmenila. K horšiemu. Návrhy na zvýšenie trvalého eurovalu na dva bilióny eur, vytvorenie ekonomickej vlády EÚ a fiškálnej únie, už by naozaj nemali nechať chladným žiadneho Európana. Prichádza k nepredstaviteľnému, neospravedlniteľnému, nehoráznemu a hlavne beztrestnému plytvaniu verejných finančných zdrojov, vo falošnom svätom záujme záchrany eurozóny a eura. To je však nemožné, ak sme sa rozhodli dostať z dlhov ďalším požičiavaním, nalievaním peňazí do krachujúcich štátov, podporovaním nezodpovedných bánk a bankrotárov. Navyše, ak je viac ako zrejmé že Grécko skôr či neskôr skrachuje, trhy eurozóne jednoducho viac nedôverujú a lživé vyhlásenia európskych politikov už radšej ani neregistrujú.

Kým si uvedomíme slová bývalého britského ministra financií Normana Lamonta, že záchrana Eura je najväčšou pyramídovou hrou v dejinách a zistíme, že bilióny eur sa jednoducho niekde stratili, budeme padať na dno priepasti z ktorej sa dostať bude mimoriadne bolestivé a určite nie pokojné. Čo je horšie, toto všetko sa deje proti vôli európskych národov, keď nám cestu k úplnému bankrotu dláždi skupinka nenásytných finančníkov a netriezvych európskych predstaviteľov.

Vysoko si na EÚ vážim voľný trh, voľný pohyb pracovných síl, možnosť využívania eurofondov. Avšak dnešná podoba Európskej únie určite nie je v medziach Schumanových plánov a ideálov. Z hospodárskej únie sa stala bankrotárska, dlhová a transferová únia, kde jednotlivé národy nemajú právo na slobodné rozhodnutie, ktoré môže byť v rozpore s plánmi a predstavami EÚ.  Ak európske rozhodovanie pôjde naďalej proti slobodnému a demokratickému rozhodovaniu národov, možno si o niekoľko rokov uvedomíme, že Európska únia je žalárom národov podobnému tomu, ktorý sme pred skoro sto rokmi porazili.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?